I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
XIII.
XIV.
XV.
XVI.
XVII.
XVIII.
XIX.
XX.
XXI.
XXII.
XXIII.
XXIV.
XXV.
XXVI.
XXVII.
XXVIII.
XXIX.
XXX.
XXXI.
XXXII.
XXXIII.
XXXIV.
XXXV.
XXXVI.
XXXVII.
XXXVIII.
XXXIX.
XL.
XLI.
XLII.
XLIII.
XLIV.
XLV.
XLVI.
XLVII.
XLVIII.
XLIX.
L.
Osamelý bežec
Na slovenskej fotografickej scéne je Yaro M. Kupčo ako strom na jeho fotografii, označenej prozaicky číslom XXXI: Osamelý bežec.
Azda poznáte ešte niekoho, kto celý svoj život zasvätil fotografovaniu krajiny výlučne klasickými prístrojmi na stredný alebo veľký formát?
A nielen to: Na ceste za fotografiou precestoval takmer celý starý kontinent, Island i juhozápad USA, aby sa potom znovu a znovu vracal do milovaných Pienin a na Oravu.
A teraz to podstatné: od mladosti na invalidnom vozíku...
Keď som po prvý raz videl jeho snímky, neveril som vlastným očiam. Bol som presvedčený, že sú to zábery slávneho amerického fotografa Ansela Adamsa. Brilantná technika, precízna kompozícia, neopakovateľné cítenie svetla.
Jeho tvrdohlavosť, s akou zostáva verný fotografovaniu na film a následnej alchýmii v tmavej komore, je obdivuhodná. Digitál by mu predsa veľmi uľahčil fotografickú tvorbu. Snímať na veľký formát je riadna šichta aj pre človeka, ktorý sa pohybuje po vlastných. Veď už len statív, bez ktorého je práca s veľkoformátovým fotoaparátom nemysliteľná, má svoju váhu. Yaro zachytáva objektívom prevažne horskú krajinu. Vyliezť za motívmi do určitej nadmorskej výšky si vyžaduje poriadnu kondičku. Nedostatok kyslíka nesťažuje len dýchanie. Kupčo si vedome nič nezľahčuje, na nič sa nesťažuje. A najmä: Nikdy sa nevzdáva.
Vytrvalo ide na vozíčku za svojím cieľom. V duši si nesie presvedčenie, ktoré tak presne sformuloval najlepší pilot medzi spisovateľmi a najlepší spisovateľ medzi pilotmi Antoine de Saint-Exupéry: Správne vidíme len srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.
Hlad po svetle núti Yara stúpať do výšok. V živote i tvorbe. S exupéryovskou filozofiou, že Zem nás učí spoznávať sa dávnejšie ako všetky knihy. Kladie nám totiž odpor. Človek poznáva sám seba, keď zápasí s prekážkami. Na to však potrebuje nástroj. Roľník obrába pôdu, pričom pomaly dobýva z prírody niektoré tajomstvá, a pravda, ktorú získava, má všeobecnú platnosť. Kupčo tie tajomstvá odhaľuje objektívom. V stotinách sekundy chce zastaviť nezastaviteľnú rieku času, vyloviť z nej okamih, ktorý sa viac nevráti. Zábery tónuje do hneda a následne ich pozlacuje 24-karátovým zlatom. Takže každá fotografia je originál, ako v polovici devätnásteho storočia, v časoch dagerotypie. Kupčo sa tak symbolicky vracia ku koreňom maľovania svetlom. K zlatu odtláča do každého záberu tep svojho srdca. Zdanlivo neunaviteľného, a predsa zraniteľného a nesmierne citlivého. Hoci v Yarových snímkach sa človek neobjavuje, prejavuje sa výsledkami svojej práce na poli, v lese, stavbami svojich obydlí. Sú to kompozície dýchajúce človečinou.
Marián Pauer
TECHNIKA A TECHNOLÓGIA
- Fotoaparát: MAMIYA 645, LINHOF KARDAN BI SYSTEM
- Filmy: Fuji Neopan Across, Ilford SFX 200, Delta, FP4+
- Negatívna fenidonová vývojka
- Zväčšovák: Durst M805, objektívy Rodenstock
- Papier: ručný papier (60%bavlna, 40% ľan), 440g
Papier je preparovaný roztokom želatíny a kamenca chromitého a následne je potme natretý troma vrstvami fotografickej emulzie FOMA. Po exponovaní pod zväčšovákom je vyvolaný v normálnej alebo tvrdej pozitívnej vývojke, ustálený a dve hodiny praný v tečúcej vode. Potom je bielený, tonovaný v tiomočovinovom toneri do hneda, opäť praný a tónovaný 24 karátovým zlatom. Po vysušení je nalepený ph neutrálnym lepidlom na 3mm hrubý duralový plech a nalakovaný prírodným lakom. Na zadnej strane fotografie je nalepený “certifikát originality”, ktorý je signovaný a opatrený razbou “YARO M. KUPČO © 50”, z príslušného negatívu je urobená s touto razbou a podpisom s “50” len jedná fotografia, tj. nie sú robené kópie.
Vzhľadom na použité materialy a technológiu je predpokladaná životnosť fotografie niekoľko generácii, pravdepodobne sa dá hovoriť až o dvoch storočiach.